Postavenie seniora v spoločnosti

seniorStarý človek je spájaný so sociálnym statusom dôchodcu, je považovaný za neaktívneho či neproduktívneho a predpokladané sú aj zdravotné charakteristiky spojené s involúciou- stratou funkčných schopností, multimorbiditou, postupnou stratou sebestačnosti. Taký je stereotypný pohľad na starnutie, ktorý vníma starých ľudí ako homogénnu skupinu bez individuálnych rozdielov, ktorá je pre spoločnosť skôr záťažou, pretože odčerpáva významnú časť spoločenských zdrojov“ (Matoušek, O., Koláčková, J., Kodymová, P., 2005, s. 163). Podľa D. Klevetovej a I. Dlabalovej (2008) atribútom súčasnej spoločnosti je tvrdý individualizmus, úsilie dosiahnuť vzdelanie, vytvorenie osobitných životných štýlov. Vytráca sa láska k človeku a pochopenie pre odlišnosť druhých. Preto možno poznamenať, že jedným z negatívnych javov staroby je osamelosť starých ľudí a ich následná sociálna izolácia či segregácia v spoločnosti. Sociálna izolácia (Hegyi, L., 2001, s. 99-100) znamená vyradenie jedinca zo spoločnosti.

Toto vyradenie môže byť dobrovoľné alebo nútené. Možno teda uviesť, že sociálny status starého človeka patrí do nevýhodnej kategórie starobného dôchodcu. Je zafixovaný v spoločenských zvykoch, obyčajach, zákonoch a tabu, ale aj vyjadrený formou sociálnej kontroly správania sa indivídua. V starobe všeobecne počet úloh, a tým aj sociálnych pozícií ubúda. Takto senior stráca prestíž (Koval, Š., 2004, s. 3). Uvádzame tiež ďalší názor, či akýsi apel na spoločnosť, ktorý je podľa A. Pronzata (2006) nutné zdôrazniť.

Budúcnosť patrí starším ľuďom. Nemyslí sa tým len kúsok stále väčšieho priestoru, ktorý okupujú na tejto spustošenej zemi, ani to nie je otázka štatistických a neosobných údajov. Starí ľudia sú zdravými nositeľmi hodnôt, ktoré sa strácajú. Sú vlastníkmi múdrosti, ktorú zúfalo potrebujeme. Bolo by načase, aby sme prestali hovoriť o starobe len v zmysle sociálnych nákladov“ (Pronzato, A., 2006, s. 9). Na základe uvedeného sa domnievame, že senior v súčasnej spoločnosti musí bojovať o svoju identitu a musí spoločnosti akoby znovu dokazovať svoje kvality a svoje postavenie v spoločnosti. Nazdávame sa, že starší človek sa ocitá v minoritnej časti spoločnosti napriek tomu, že vlasy ľudstva stále viac šedivejú a „ľudstvu pribúdajú vrásky“.

Zdroj: Mgr. Monika Zimermanová, Univerzita Konštantína Filozofa

Nie nadarmo sa hovorí, starší ľudia sa cítia viac opustený. Venujte im spomienku na ich obľúbený hrnček. Hrnček s potlačou najbližšej rodiny môže spraviť niektoré chvíle príjemnejšie.